Invázia USA do Iraku

irak01Vo štvrtok 20. marca 2003 zaútočili vojská Spojených štátov Amerických na čele s prezidentom Georgom Bushom na Irak a tým rozpútali vojnu. Stalo sa tak presne o 03:35 nášho času. Vojnu v Iraku, ktorú Američania pripravovali už dlhší čas, nazvali Iracká sloboda.

Hlavným dôvodom na začiatok vojny bola informácia od CIA o tom, že vtedajší diktátor Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia – aj napriek vydaniu dokumentu „Zmluva o zákaze umiestňovanie jadrových a iných zbraní hromadného ničenia na dne oceánov, morí a v jeho podzemí“. Druhým dôvodom bolo údajne napojenie S. Husajna na bin Ládinovu al-Káidu. Tretím dôvodom bolo samotné zvrhnutie krutého diktátora Saddáma Husajna , ktorý masakroval svojich vlastných ľudí. Dva z troch dôvodov irackej vojny neexistovali. Američanom sa nepodarilo dokázať, že Saddám Husajn mal zbrane hromadného ničenia, ani nepreukázali jeho styky s bin Ládinovou al-Káidou.

Tretí dôvod, ktorým bola snaha zvrhnúť diktátora a nastoliť demokraciu, sa na začiatku vojny prezentoval ako menej dôležitý, no napokon zostal jediným. Vojna v Iraku sa pred americkým národom ospravedlňovala sofistikovanou propagandistickou kampaňou , ktorá odzrkadlovala víziu novej zahraničnej politiky. Niekoľko hodín pred oficiálnym začiatkom vojenského útoku na Irak vzlietli z americkej vojenskej základne v Katare bojové stíhačky so špeciálnymi bombami. Útok bol zameraný proti prezidentskému komplexu v Bagdade, no aj napriek tomu americké stíhačky niesli viac ako 27 tisíc bôb. Aj keď mali Američania podrobné informácie o pozícii Saddáma Husajna od CIA, tento útok prežil. Americké stíhačky následne začali bombardovať aj civilné objekty v domnení, že ide o Husajnove úkryty, kde sa mali nachádzať zbrane hromadného ničenia. Jedným veľkým otáznikom je, ako bolo možné, že aj napriek podrobnému zmapovaniu Husajnových úkrytov, podplácaniu jeho ochrancov a nasadení špiónov CIA sa Husajna podarilo chytiť až v roku 2006, kedy bol následne popravený.

Po takmer deviatich rokoch sa tak skončila operácia „Iracká sloboda“, ktorá viedla k zvrhnutiu irackého vodcu a diktátora Saddáma Husajna. Koniec vojny v Iraku však vyvoláva otázky. Nielen preto, že USA tam minulo 800 miliárd dolárov, o život prišlo takmer 4 500 amerických vojakov a po nedôvodnom bombardovaní civilných objektov zomrelo viac ako 116 tisíc nevinných obyvateľov Iraku, ale hlavne sa tu nikdy nenašli zbrane hromadného ničenia, ktoré boli hlavnou zámienkou toho, prečo sa celá invázia začala. Ďalším zarážajúcim faktom je, že všetky ziskové objednávky sú rozčlenené medzi americké firmy, ktoré profitujú z obnovy vodovodného systému v zbombardovanom Bagdade, obnovy elektrickej siete v krajine a stavby domov vo všetkých mestách postihnutých vojnou. USA mala a má veľký profit z irackej ropy, pomocou ktorej dolár posilňoval a bude posilňovať. Operácia „Iracká sloboda“ mala veľký dopad na Irak aj po jej skončení, čo sa prejavilo občianskou vojnou, ktorá trvá až do dnes a taktiež nenávisťou voči ľudom inej viery.

Celá vojna v Iraku bola proti charte OSN, o čom svedčí aj výrok vtedajšieho šéfa zbrojných inšpektorov OSN Hansa Blixa: „Vojna v Iraku bola veľkou chybou a bola v rozpore s Chartou OSN“. OSN inváziu v Iraku Američanom dokonca ani neodobrila, no oni ju začali, čo je dosť zarážajúce, keďže oni boli hlavným iniciátorom založenia OSN, ktorá mala zabrániť ďalším vojnám. Celá vojna bola aj proti základným ľudským právam, kedy Američania pripravovali Iračanov o ich domovy, životy a slobodu.

Zdroj: http://www.jetotak.sk/ludskeprava/invazia-usa-do-iraku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

70 − = 67