Spomienka na Parížsku komúnu z roku 1871

Komúna je meno, ktoré si dal parížsky magistrát v marci 1871, kedy sa ustanovila po povstaní parížskeho ľudu autonómna vláda, proti dočasnej vláde Adolpha Thierseho. Porážku francúzskej armády Prusmi a kapituláciu prežívalo obyvateľstvo ako poníženie, vojna zvýšila nezamestnanosť a biedu, životné podmienky robotníkov sa stali čím viacej obtiažnejšie. V roku 1870 je vyhlásená 3. republika a v roku 1871 je vymenovaný Adolphe Thiers „hlavou výkonnej vlády „ Národným zhromaždením sídliacim v meste Versailles. V napätom ovzduší prijíma vláda množstvo neobratných opatrení, ktoré rozvášnia parížsky ľud. Medzi Parížom a Versailles dôjde k roztržke. Dňa 18.marca sa k parížskemu ľudu pridajú národné gardy, povstanie sa šíri po všetkých parížských predmestiach. Ústredný výbor obsadí parížsku radnicu a žiada pre proletariát absolútne právo vziať si svoj osud do vlastných rúk a organizuje voľby pre menovanie Komúny zvolenej ľudmi. Medzi zvolenými je a Proudhona, členov 1.Internacionály. Parížska Komúna potom vyhlásila svoju nezávislosť a vyzve ostatné komúny vo Francúzsku, aby toto učinili tiež, v snahe pretvoriť republiku na akési združenie slobodných a sebe rovných komún. Mimo sociálne opatrenia snažiace sa liečiť prekérnu situáciu chudobných, poverí napríklad Komúna samotných robotníkov správou svojich dielní a zverí vedenie podnikov robotníckym družstvám. Historik Henri Arvon vidí v Komúne prvý konkrétny prejav federalizmu. Ďalšie plány Komúny boli napríklad- stála armáda mala byť nahradená „povolaním ozbrojeného ľudu“ , vyhlásila sa odluka cirkvi od štátu, vypracoval sa plán laického, povinného a bezplatného školstva…..No toľko slobody a demokracie už nezvládala “demokratická vláda“ a Komúnu čoskoro vláda rozmetá. Dňa 21. mája vstúpia vládne vojská do Paríža. To je začiatok „krvavého týždňa“. Parížsky ľud sa pokúsi vzdorovať stavbou barikád. Vojaci sa dopustia skutočného masakru, popravovali mužov, ženy aj deti. K posledným bojom došlo 27. a 28. mája okolo cintorína Pére-Lachaise. Poslední obhajcovia Komúny boli popravení pri múre cintorínu. V máji 1871 tak zahynulo 30 000 Parížanov, často popravených bez súdu. K tomu je potreba pridať asi 40 000 zatknutých. Tisíce osôb boli odsúdené k deportáciám do Novej Kaledónie, ako napríklad známa anarchistka Louise Michelová. Parížska komúna je svojho druhu jediný pokus o vybudovanie spravodlivejšieho zriadenia, na ktorom sa podieľala celá antikapitalistická ľavica.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

18 − = 10