Banán – symbol slobody. Ako pre koho.

NDR_bananBolo to v čase rúcania berlínskeho múru, keď jeden zo západných politikov zdvihol banán a povedal: Toto je jeden z dôvodov! Máme ich veľa a za výhodnú cenu.

Banány, respektíve rady na banány v socializme používajú antikomunisti ako jeden z hlavných argumentov. Poďme si teda lepšie priblížiť, ako to je možné, že Euro-Atlantické krajiny kapitalizmu sa mohli týmto chváliť. Samozrejme že cieľom socializmu nie je nedostatok toho či onoho tovaru, problém spočíval skor v rozdelení sveta a v ekonomickej i politickej okupácií krajín, ktoré vyvážali banány západom.

Čo oddeľuje pojem „Západný“ svet od ostatného sveta? Rozhodne to nie je preto, že sa nachádza na západ od východu. Západný svet je špecifický tým, že je imperialistický a kolonialistický. Že sa stáročia chváli tým, čo naraboval a aj preto sa v očiach niektorých môže javiť ako „úspešný“. Keby nebolo kolonializmu, okrádania a imperialistických vojen a prevratov, nebolo by ani „úspešného Západu“.

Vystavovali nám tu za plotom čo nakradli a my sme si mysleli, že budeme na tom čoskoro rovnako, akurát sme sa stali ich ďalšou obeťou.

Ľuďom nevadí, resp. si ani neuvedomujú, v akých podmienkach a za aký plat bývajú vyrábané tovary, ktorých sú teraz plné obchody. A presne tak to bolo aj je so spomínanými dostupnými banánmi na Západe.

Ako to teda fungovalo? Mnohé plantáže strednej Ameriky vlastnili európski plantážnici, tzv. „patróni“, na ktorých im miestni robili doslova otrokov. Tí dostávali smiešnu mzdu, avšak majiteľ im účtoval aj ubytovanie, stravu a podobne. Pokiaľ pracovník spravil nejakú chybu, majiteľ mu to zaúčtoval a neraz sa stávalo, že pracovník ostal naozaj otrokom majiteľa, nakoľko mu bol dlžní toľko, koľko v živote nedokázal zarobiť. Ženy slúžili okrem práce aj na plnenie sexuálnych túžob bohatých synčekov. Za to boli niektoré aj viac oceňované či dokonca dostávali rôzne šperky a nové šaty. Latifundie boli akýmisi drobnými feudálnymi kráľovstvami, kde vládla bohatá rodina. Tak ako kráľ zveroval kráľovstvo potomkom, patrón zveroval synom latifundie. 

O nič iné to nebolo ani pri práci pre nadnárodnú spoločnosť United Fruit Company.

Na začiatku 50.tych rokov dochádza napr. v Guatemale k zmene, keď vo voľbách zvíťazí nový prezident Arbenz. Tento prezident chce vymaniť z večnej biedy domorodé obyvateľstvo. Zruší všetky jeho dlhy voči patrónom. Mnoho obyvateľov sa o tom ale pre veľkú negramotnosť nedozvie a patróni tento zákon pred nimi naďalej utajujú. Ďalším bodom je pozemková reforma – prideľovanie pôdy obyvateľstvu, aby mohlo samo hospodáriť. Pozemková reforma je však kameňom úrazu. Tento zákon totiž pozbavuje bohaté nadnárodné spoločnosti a latifundistov ekonomickej moci v krajine.

Firma United Fruit Company, ktorej pribúdali na konto miliónové zisky za cenu minimálnych nákladov, mala byť znárodnená a pôda a prírodné zdroje už nemali prúdiť do súkromnej peňaženky jej vlastníkov. CIA začala proti týmto krokom viesť vojnu, vrátane psychologickej. Médiá začali s antikomunistickou agresívnou kampaňou, hoc komunisti tvorili len časť pokrokových politikov. Keď videli, že nová vláda má stále podporu, začala sa pripravovať vojenská invázia zo susedného Hondurasu. V Guatemale dôjde k vojne, množstvo otrokov sa pridáva k povstalcom a po boji sa opäť rozplýva sen o lepšej budúcnosti. Negramotní obyvatelia boli napokon zbavení aj volebných práv. Guatemala v roku 1954 je však len zlomkom besnenia imperializmu v Latinskej Amerike.

 

Toľko v krátkosti z histórie. A teraz do súčasnosti: Na internete sme zhliadli video, ktoré poukazuje na nedostojné životné podmienky na banánových plantážach i dnes:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

18 − = 8