Demokracia alebo demokratická genocída?

148060199(V učebniciach dejepisu stojí, že pred Revolúciou) … ohromná masa ľudí (sa) za celý život nikdy dosýta nenajedla. Polovica z nej nikdy nepoznala topánky. Denne sa lopotila dvanásť hodín, školu opúšťala v deviatich rokoch, v jednej izbe spávalo zo desať ľudí. Zároveň zopár ľudí, zopár tisíc (vravelo sa im kapitalisti) bolo bohatých a mocných. Patrilo im všetko, čo im patriť mohlo. Bývali v honosných palácoch, mali do tridsať sluhov, vozili sa v autách a v kočiaroch so štvorzáprahom, pili šampanské a nosili cylindre…

George Orwell: 1984

Genocída podľa medzinárodného práva je úmyselná, systematická deštrukcia rasovej, náboženskej, politickej alebo etnickej skupiny. V roku 1946, pod vplyvom odhalení zločinov v Norimberskom procese a v ďalších procesoch s vojnovými zločincami, Valné zhromaždenie OSN potvrdilo, že podľa medzinárodného práva genocída je zločin, ktorý civilizovaný svet odsudzuje a ktorého hlavní vinníci a spolupáchatelia budú trestaní. Valné zhromaždenie v roku 1948 schválilo Konvenciu prevencie genocídy a Trest zločinu genocídy, ktoré nadobudli platnosť v roku 1951. Podľa Konvencie genocída je zločin spáchaný v čase vojny alebo mieru s úmyslom zničiť celok alebo časť národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.
Bol proces po roku 1989 v bývalom socialistickom bloku systematická deštrukcia politickej skupiny, t.j. bola to genocída? Pravdepodobne áno, pretože budovateľov socializmu môžeme pokladať za politickú skupinu a proces po roku 1989 v bývalom socialistickom bloku, ktorý viedol k smrti 9,7 milióna ľudí, bol vedený úmyselne a uskutočňovaný systematicky. Myslím si, že pri genocíde je jedno, či milióny ľudí zahynuli následkom streľby z pušiek alebo hlasovania „demokraticky“ zvolených poslancov v parlamente. V druhom prípade ide len o zločiny demokracie alebo dokonca o demokratickú genocídu.
Dôkazov o demokratickej genocíde v bývalom socialistickom bloku je veľa, paradoxne, nikto o nich nevie, a mienkotvorne médiá v rámci totality demokracie sa neopovážia o tom ani zmieniť.
Zločiny demokratickej genocídy v bývalom socialistickom bloku sú dobre zdokumentované v mnohých publikáciách [5, 16, 17]. Ja sa budem opierať o publikáciu OSN [5], i keď publikácia slová zločin alebo genocída nepoužíva.
Správa má 112 strán a popisuje zmeny vo všetkých oblastiach života obyvateľov bývalého socialistického bloku po zavedení kapitalizmu. Správa dokumentuje, že veľká väčšina zmien v praktickom živote obyvateľov po roku 1989 bola negatívna. Podáva dôkazy o všeobecnom až neuveriteľnom úpadku spoločnosti. Zaujímavosťou správy je, že z neznámych dôvodov sa v správe nepoužíva slovo socializmus, namiesto neho používa frázu „obdobie pred prechodom na trhovú ekonomiku“. Stručne opíšem zo správy len zmeny, ktoré viedli k strate ľudských životov.
Správa uvádza, že od roku 1989 do roku 1999 „zmizlo“ z bývalého socialistického bloku 9,7 milióna „mužov“. Správa na strane 42 hovorí: „Skoro 5,9 milióna mužov sa stratilo v Ruskej federácii, 2,6 milióna na Ukrajine. Spolu v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu je to 9,0 milióna, a súčet pre všetky krajiny bývalého socialistického bloku je blízko 9,7 miliónov.“ Správa doslova hovorí: „Prechod na trhovú ekonomiku bol doslova smrteľný pre veľmi veľa ľudí“ (The transition to a market economy has literally been lethal for a great many people).
Správa analyzuje, že najviac strát na životoch bolo v dôsledku zníženia predpokladanej dĺžky života v mladom a strednom veku. Doslova hovorí, že najpoľutovaniahodnejšie je, že trendy v znížení dĺžky života znamenali, že niekoľko miliónov ľudí neprežilo roky 1990 – 1999, a že títo ľudia by teraz žili, keby očakávaná dĺžka života ostala na úrovni osemdesiatych rokov. Ďalšou príčinou strát na životoch bola úmrtnosť (morbidita) v dôsledku nedostatkov v zdravotníctve, zvýšenie počtu chorôb ako tuberkulóza, sexuálne prenášané choroby alebo HIV/AIDS. Vysoký podiel strát na životoch bol v dôsledku mimoriadneho (správa uvádza anglické slovo „extraordinary“) zvýšenia chudoby, kde v niektorých oblastiach viac ako 50% domácností malo príjem pod hranicou chudoby. Tá prudko narástla v dôsledku zníženia reálnych príjmov a zvýšenia rozdielu príjmov medzi chudobnými a bohatými. Keď použijeme hranicu 4 USD na deň ako hranicu chudoby (v parite kúpnej sily USD v roku 1990), potom OSN (United Nations Development Programme) odhadla, že vo východnej Európe a v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu spadali v roku 1988 iba 4% populácie (13,6 milióna ľudí) do kategórie chudobných. V roku 1994 to bolo už 32% populácie (119,2 milióna ľudí). Správa sucho konštatuje, že masová chudoba bola neznáma pred prechodom na trhovú ekonomiku (t.j. počas socializmu). Úpadok vzdelania a nezamestnanosť sa takisto podpísali na straty na životoch.
Prechod na kapitalizmus spôsobil obrovské škody na ľuďoch nielen zvýšením chorobnosti, úmrtia, znížením dĺžky života, ale aj stratou sociálnych istôt, čo dokazuje rast alkoholizmu, dramatický rast narkománie a väčší počet samovrážd. Toto sprevádzal demografický kolaps a zvýšenie prípadov samozničujúceho poškodenia, špeciálne u mužov. Ďalším dôkazom úpadku ľudského rozvoja po roku 1989 je trvalé znižovanie prirodzeného rastu populácie v mnohých krajinách bývalého socialistického bloku. V niektorých krajinách počet potratov prevýšil počet živonarodených.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

+ 71 = 80